Čo pekné si naposledy komu povedal?

4. listopadu 2017 v 17:00 | B |  Mind Atellier

Kedysi som preferoval skôr užší okruh najbližších priateľov. Myslel som si, že je to v poriadku. Teraz si však uvedomujem, že som si mohol vybudovať viac trvalých priateľstiev. Stačilo sa iba zúčastňovať akcií a nájsť si čas na pár drinkov.
Viem, že niektorí priatelia do nášho života prirodzene prídu, prípadne z neho odídu. No, verím, že s trochou úsilia sa okruh známostí môže rozširovať a prehlbovať. Stačí sa len viac zaujímať o ľudí okolo seba. Nie je nič cennejšie než dobré a široké sociálne väzby.



Tento pravdivý úryvok pochádza z knihy nášho prezidenta Andreja Kisku s názvom Cesta manažéra z pekla. Musím sa priznať, že politika mi vôbec nevonia ani nie som veľkým fanúšikom žiadnych kníh, ktoré publikovali politici. Cesta manažéra z pekla sa ku mne dostala tak, že som hľadala jednu knihu a v kolónke odporúčaných bola aj táto. Rozhodla som urobiť výnimku a vložila som si ju do košíka. Neprečítala som ju celú, len niekoľko prvých strán očami a v rýchlosti. Mám vo zvyku si zapisovať inšpiratívne texty a tento som nemohla nechať len tak. Tento článok sa bude točiť práve okolo nadväzovania medziľudských vzťahov.

Niekedy mám pocit, že my ľudia nie sme celkom logické tvory. Jedno hovoríme a druhé konáme. Ja osobne sa považujem za človeka, ktorý miluje spoločnosť druhých ľudí, rád nadväzuje kontakty. Neobľubujem konflikty. Ak stojí za to a je to namieste, s veľkou radosťou prenesiem pochvalu druhému človeku. Je to výborný spôsob ako začať konverzáciu s úplne neznámym človek. Dám ruku do ohňa, že si vás zapamätá minimálne po celý deň. O tejto téme si povieme nabudúce. Základ je tvoriť pozitívne vzťahy. Ako radi hovoríme, že nám záleží na dobrých vzťahoch a ako radi nadväzujeme vzťahy s inými ľuďmi. Keď však príde na na to, aby sme naše slová uskutočnili, zrazu sa z nás stávajú nenápadné tiene. Prečo je to tak, si povieme inokedy, pretože je to ďalšia téma, ktorá stojí za povšimnutie.

Kedy naposledy si prehovoril s človekom, s ktorým si sa dlho nevidel? Čo pekné si naposledy komu povedal? Čo pekné si naposledy povedal úplne cudziemu človeku? Sú to ťažké otázky, ale za to úprimné. Čo sa týka mňa, najväčšmi sa prihováram k predavačom, keď ma obsluhujú a čašníkom. Keďže ich náplň práce dôverne poznám, úprimne vyzdvihnem ich snahu, pochválim ich za ich starostlivosť. Ak vidím na nich záujem, s radosťou sa s nimi krátko porozprávam. Už som párkrát napísala list priamemu vedúcemu, že si vážim to, ako odvádzajú svoju prácu jeho zamestnanci. To sa stalo iba dvakrát. Verte tomu, že vždy keď sa tam vrátim, hľadia na mňa úplne inak.

Prečo nám robí problém prísť za niekým a povedať mu niečo pekné? Oceniť druhého človeka? Sami čakáme na to, kým nás niekto pochváli. Prečo by druhí mali robiť ten prvý krok, keď my sami pre to nič nerobíme? Čo s tým môžeme spraviť, aby nám to bolo príjemné? Áno, keď má prísť na zoznámenie, všetci to dobre poznáme. Nervozita, stres a mnohí iných nepríjemností. Čo ťa zahodiť všetky zábrany a strachy a myslieť na to, že nemáme čo stratiť? Čo reálne môžeme stratiť? Čo najhoršie sa môže stať? Prídeme o veľkú investíciu, zamietnu mi hypotéku, nikdy neuvidím otca svojich detí. No a čo? Zmier sa s tým. Bežne sa stáva, že jeden mesiac sme veľkí kamaráti a na ten ďalší sme len náhodní okoloidúci. Ľudia bežne do našich životov prichádzajú a odchádzajú, je to normálne. Každý človek, ktorého stretneme nás má niečomu naučiť a niečo nám odovzdať. Je to v nás prospech. A keď nám nepomôže tento konkrétny človek, tak to asi nebude ten pravý pre našu záležitosť. Ale čo keď to dopadne najlepšie, ako si len dokážeme predstaviť? Budeme milionári, predstavujeme sa do luxusného domu s veľkou záhradou a narodia sa nám krásne šikovné deti s mužom alebo ženou snov.

Čo by to bol za život, ak by moja drahá Mary Kay Ash len uvažovala, či dať svoje životné úspory do firmy? Nemali by sme tu milióny kozmetických poradkýň, ktoré obohacujú životy ďalším ženám. Čo by to bol za život, keby ľudia zvažovali, či má zmysel spustiť internet? Takýchto otázok si môžeme dať tisícky a vždy sa budú točiť okolo odvahy.

Už len to, že sa spýtate pokladníka alebo šoféra autobusu, čo príjemné ho počas dňa stretlo a poprajete mu krásny deň, prispeje k tomu, že sa o vás budú ľudia zaujímať viac. Odhoďme všetky zábrany a urobme ten prvý krok my. Spríjemnime deň druhému a on si tiež nájde cestu, ako sa vám odvďačiť.

Čo pekné si naposledy komu povedal ty? Napíš do komentárov a inšpiruj druhých.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama